Ochorenie vzniká kombináciou viacerých faktorov, ktoré zahŕňajú genetickú a epigenetickú homeostázu imunity a génovej expresie, vek a pohlavie a faktory prostredia. Rovnako ako iné autoimunitné ochorenia, Sjögrenov syndróm spadá pod vysvetlenie, že dôvodom jeho vzniku je strata schopnosti imunity tolerovať vlastné antigény, následne dochádza k produkcii autoprotilátok a tým k vzplanutiu choroby. Štúdie labiálnych slinných žliaz odhlalili, že podiel na vzniku ochorenia má hŕba buniek – zahŕňajúc T bunky, B bunky, makrofágy, dendritové bunky a epitelové bunky, ktoré spoločne vytvárajú neustálu chronickú zápalovú odpoveď.
Prečo dochádza k dysfunkcii žliaz s vonkajším vylučovaním je málo vysvetlené. Môže ísť o viaceré mechanizmy:
- následok prostredia s pro-zápalovými cytokínmi/chemokínmi
- autoprotilátkovú blokádu muskarínových acetylcholínových receptorov (protilátky anti-muskarínových receptorov 3)
- nerovnováhu neurotransmitterov
- deštrukciu žliaz
Genetické predispozície
Sjögrenov syndróm, podobne ako iné autoimunitné ochorenia, často nachádzame v rodinách. V tomto článku nájdete niekoľko základných informácii o genetickom pozadí SjS a jeho súvislosti s niektorými inými ochoreniami.
Primárny Sjögrenov syndróm (spojitosť s HLA)
Primárny SjS je úzko spojený s génmi hlavného histokompatibilného komplexu (MHC – Major histocompatibility complex) ktorý sa nachádza na krátkom ramienku chromozómu 6. Metaanalýzy ukázali, že existuje súvislosť medzi HLA génmi 2 triedy (DRB1*03:01, DQA1*05:01 a DQB1*02:01) a zvýšeným rizikom prítomnosti Anti-Ro/SSA a Anti-La/SSB protilátok. Znížené riziko prítomnosti protilátok bolo pri DQA1*02:01, DQA1*03:01 a DQB1*05:01. Pacienti s vysokými hladinami či už anti-Ro/SSA alebo anti-La/SSB protilátok majú vysokú pravdepodobnosť (cca 90%), že sú nositeľmi HLA DR3 DQ2.
Sekundárny Sjögrenov syndróm a ďalšie ochorenia
Sekundárny SjS je asociovaný s HLA-DR4 – čo vypovedá o tom, že napriek podobnostiam je genetické pozadie týchto dvoch druhov ochorení rôzne. Celiakia, primárny Sjögrenov syndróm a autoimunitná tyreoiditída sú však príbuzné aj z pohľadu genetiky.
Štúdie dvojčiat
Štúdie dvoj-vaječných a jedno-vaječných dvojčiat ukazujú, že dedičný faktor je nižší ako sa predpokladalo a dôležitú úlohu zohrávajú faktory prostredia.
Ďalšie asociované gény
Celogenómové asociačné štúdie identifikovali okrem HLA ďalšie gény spojené so Sjögrenovým syndrómom: STAT4, IRF5, BAFF, MECP2, IL-12A, BLK, CXCR5 a TNIPI – niektoré súvisia so zmenami v regulácii IFN (napr. vírusmi).
Jednoduchý nukleotidový polymorfizmus
SNPedia uvádza na základe recenzovaných štúdií polymorfné lokality chromozómov a ich alely, ktoré sa tiež spájajú so SjS a zvyšujú riziko o 1,2 – 2,1-krát: rs6579837, rs6933404, rs10553577, rs526531, rs3757387, rs6658353, rs2736345, rs7119038, rs485497, rs2431098, rs117026326, rs10488631 riziková alela C, rs13246321, rs7574865 riziková alela T.
Zdroje
- Holdgate, N., & St Clair, E. W. (2016). Recent advances in primary Sjogren’s syndrome. F1000Research, , .
- Gerli, R., Bartoloni, E., & Alunno, A. (2016). Sjögren’s syndrome: novel insights in pathogenic, clinical, and therapeutic aspects. Amsterdam: Elsevier/Academic Press.
